Slováci vraj investujú málo, aj keď majú príležitostí na investície viac, než dosť. Ak sa predsa len odhodláme investovať, často to robíme nevhodne. Investujeme všetky peniaze, ktoré máme a pri poklese trhov začneme panikáriť. Oplatí sa dlhodobo investovať a ak áno, tak do čoho?
Vedeli ste, že až 70 % peňazí majú Slováci na terminovaných alebo bežných účtoch v bankách, ktoré nikdy neprinesú reálne zhodnotenie? Na bankovom účte totiž peniaze nedokážu zarobiť ani na infláciu.
Výkyvy finančných trhov môžu byť niekedy desivé. Ale bližší pohľad na to, ako ich zvláda dlhodobé pravidelné investovanie, nie je vôbec pochmúrny.
Investície v čase krízy
Posledné roky spojené s korona krízou definitívne prepísali investorom historické štatistiky. Ceny akcií prepadli zo svojich historických maxím v desiatkach %.Nik, kto dnes investuje, nič podobné vo svojom živote nezažil. Najbližšie k dynamike prepadu týchto rokov na svetových burzách majú len 30. roky minulého storočia, keď svet postihla Veľká hospodárska kríza.
Byť svedkom takéhoto prudkého poklesu nie je jednoduché. Pre mnohých môže byť to, čo finančné trhy predviedli, dôvodom toho, aby na investovanie definitívne zanevreli. Aký zmysel má investovať, ak v priebehu jediného mesiaca môže hodnota investície klesnúť o takmer tretinu?
Podobné uvažovanie je legitímne. Osvojiť by si ho mali všetci, pre ktorých je investovanie synonymom krátkodobých finančných špekulácií. Pri dlhodobom pravidelnom investovaní však výsledný efekt nie je taký desivý, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Stačí sa na tento proces pozrieť z nového uhla.
Väčšina jednotlivých investícií zarobí
Efekt pravidelnej investície je v konečnom dôsledku výsledkom stoviek individuálnych investícií. Niektoré zarobia veľmi veľa, niektoré veľa, iné menej. Niektoré môžu byť dokonca aj stratové. Na čom však záleží, je pomer medzi tými príspevkami, ktoré zarobili, a tými, ktoré prerobili.
Prudké poklesy trhov sú najbolestivejšie pre tých, ktorých postihnú v čase, keď je ich dlhodobé investovanie vo finálnej fáze. Takíto investori majú už na rozdiel od začínajúcich vytvorené solídne úspory, a hoci percentuálne poklesy sú rovnaké pre všetkých, pre vyšší objem investovaných úspor zabolia viac práve tých, ktorí investovali už celé roky. Je to pochopiteľné: prísť o 30 % zo sumy 1 500 eur nie je to isté ako stratiť rovnaké percento zo sumy 100 000 eur.
Z tohto dôvodu mohli prepady na svetových burzách pripraviť bezsenné noci najmä tým, ktorí s investovaním začali už pred rokmi. V tom najextrémnejšom prípade mali v úmysle skončiť s dlhodobým investovaním v marci tohto roku, keď sa prepad na akciových trhoch zastavil. To, že v nasledujúcich týždňoch burzy predviedli nebývalo rýchle oživenie a všetky straty spôsobené globálnou pandémiou dokázali vymazať, už nepocítili.
Menej desivá realita
Realita týchto investorov však v skutočnosti nie je taká desivá ako správy z finančného sveta. Stačí sa pozrieť na bilanciu dlhodobého investovania cez výsledky každej jednej investície. Pri pravidelnom mesačnom investovaní počas 20 rokov to znamená 240 jednotlivých investícií. Ako vyzerá bilancia investora, ktorý po dvoch dekádach na trhoch skončil v tom najnevhodnejšom okamihu – v čase ekonomickej krízy?
Pri historickej simulácii výsledkov tejto investície bol použitý reálny vývoj akciového indexu S&P 500, pri ktorom sa brali do úvahy aj skutočne vyplatené dividendy. Každá investícia bola uskutočnená na začiatku kalendárneho mesiaca – prvá v apríli 2000, posledná v marci 2020. Konkrétna suma pravidelnej investície nie je pri výpočte percentuálnych zmien podstatná, platí pre všetkých rovnako.
Veľa ziskov, málo strát
Bilancia uvedenej simulácie možno prekvapí: z 240 pravidelných investícií skončilo v pluse až 233. Investor v uvedenom príklade pritom začínal v čase, keď na akciových trhoch začala praskať technologická bublina, po ktorej prišiel šok v podobe teroristických útokov v USA, spľasnutie hypotekárneho ošiaľu (2007 – 2009) a globálna pandémia koronavírusu. To však nie je jediná pozitívna správa.
Ani jedna zo stratových investícií neprerobila viac ako 10 %. Len dve z nich stratili približne 9,3 %. Ako je to možné, keď ceny akcií padli o viac ako 30 %? Vysvetlenie je prozaické – výkyvy na svetových burzách sa udiali v takom krátkom čase, že v mesačných štatistikách vyzerajú menej hrozivo ako pri pohľade na denné grafy. (Z toho vyplýva odporúčanie: ak investujete a chcete mať pokojnejší spánok, kontrolujte stav svojho účtu menej často.)
S jednociferným ziskom skončilo ďalších 11 investícií. Čo je podstatnejšie: z celkového počtu 240 pravidelných investícií dosiahlo zhodnotenie o viac ako 50 % až 195. V dvoch prípadoch sa konečný výnos dostal nad úroveň 400 %, v ďalších 21 prípadoch bol vyšší ako 300 %.
| Zhodnotenie | Počet mesačných investícií |
| Menej ako 0 % | 7 |
| 0 % až 10 % | 11 |
| 10 % až 50 % | 27 |
| 50 % až 100 % | 34 |
| 100 % až 200 % | 64 |
| 200 % až 300 % | 74 |
| 300 % až 400 % | 21 |
| Viac ako 400 % | 2 |
Uvedená štatistika ukazuje, že hoci nik nevie predpovedať, čo prinesie na trhy budúcnosť, pri pravidelnom investovaní možno každú mesačnú investíciu vopred považovať s vysokou mierou pravdepodobnosti za ziskovú. Nemusí to nevyhnutne platiť o každej jednej (ani to však nie je vylúčené), no v konečnom dôsledku bude vždy väčšina takých, ktorých zisky hravo vykryjú menšinové straty.